Tretí pilier je živý a dynamický finančný ekosystém.

Pán Valentovič si sporil v treťom pilieri dvadsať rokov a ku dňu priznania doplnkového starobného dôchodku mal práve šesťdesiatku. Nasporená suma bola vyše tridsaťtisíc eur, a keď mu na účte pristála prvá dávka, prepadla ho tak trochu nostalgia. Kúpil si elektrický bicykel!

Dnes už Ľubomír brázdi na bicykli Slovensko aj Česko štvrtý rok. A dávky z tretieho piliera mu umožňujú dokonca aj kvalitné ubytovanie bez toho, aby si musel odopierať v každodennom živote.

Sporenie v treťom pilieri ponúkol Ľubomírovi ešte kedysi dávno jeho zamestnávateľ. A keďže to bola firma, ktorá sa dobre starala o svojich ľudí, prispievala mu mesačne sumou až 75 eur. Ľubomírovi ako účastníkovi stačilo doložiť mesačne priemerne 33 eur.

Preto aj suma nasporená po dvoch dekádach bola veľmi pekná, čo by v niekdajšej mene bolo takmer milión korún.

Až v tej chvíli, keď to videl Ľubomír „čierne na bielom“, povedal si, že teraz doženie všetko, čo nestihol, a kúpil si ten elektrický bicykel. Celé tie roky sedel v kancelárii ako dopravný dispečer a hovoril si, že sa ešte raz vráti do Českého Krumlova, kde bol na vojenčine.

Teraz má Ľubomír z tretieho piliera mesačne vyše tristo eur, takže kým mu bude slúžiť zdravie, bude sa bicyklovať po Slovensku, Čechách aj Morave.

Pán Mráz mal čísla doslova v malíčku. Ako sa tak pozeral každý rok na závierky, po štyridsaťpäťke sa spamätal a začal si sporiť v treťom pilieri. Pred dvomi rokmi bola jeho plánovaná dvadsaťročná kalkulácia odmenená nasporenou sumou viac ako dvadsaťpäťtisíc eur.

Andrej bol plánovač na ekonomickom oddelení vo firme, ktorá vyrábala obalové materiály, a preto aj k dôchodku pristúpil ako k plánu. Už niekoľko rokov vopred totiž vedel, ako s nasporenými peniazmi naloží. Po rodičoch zdedil útulnú chalupu na Záhorí, a keďže bol vždy gurmán, rozhodol sa tam vybudovať záhradnú kuchyňu.

Vyše šesťtisíc eur bolo pre jeho zámer viac ako skvelým štartovacím kapitálom. Andrej v duchu ďakoval za štedrého zamestnávateľa, ktorý mu po dohode prispieval priemernou mesačnou sumou 54 eur, zatiaľ čo on platil iba 37 eur.

Počas pár mesiacov v záhradnej kuchyni dobudoval aj pec na pizzu pre vnúčatá a udiareň pre seba. Teraz sa pravidelne na chalupe stretáva celá rodina a z plánovača sa stal aj kuchár a pripravuje hosťom špeciality podľa vlastných receptov.

Každý štvrťrok pribudne Andrejovi na účet pekná suma okolo 900 eur a on vždy premýšľa, kam investovať. S manželkou totiž prežili na chalupe aj koronové obdobie a celkom sa tam zabývali.

A teraz, keď Andrej vyúdi domáce klobásky, nikdy nezabudne poslať aj svojmu bývalému zamestnávateľovi.

Pani Janotová pracovala ako dentálna hygienička v súkromnej zubnej ambulancii. Na sporenie ju nahovorila kamarátka a doplnkový starobný dôchodok jej priznali iba minulý rok. Vždy zastávala názor, že odchod do dôchodku nie je príčinou, aby sa žena opustila.

Silviu potešilo, že sa kedysi pred dvadsiatimi rokmi dohodla s majiteľom kliniky na priemernej sume 21 eur, ktorou jej pravidelne prispieval na tretí pilier. Ona si k tejto sume sporila mesačne 32 eurami.

Pani Silvia sa snažila vždy o seba príkladne starať, no popri práci a rodine bolo ťažké ukradnúť si pre seba viac času. A tak trochu na tretí pilier aj zabudla.

Nasporená suma viac ako dvadsaťtisíc eur jej po rokoch takpovediac vyrazila dych. V najlepšom zmysle slova. Hneď v ten deň zatelefonovala svojej najlepšej kamarátke, aby sa jej poďakovala a pozvala ju na predĺžený víkend.

Aby to bolo ozaj nezabudnuteľné, vybrala štvorhviezdičkový štajerský hotel. Z prvej priznanej dávky, ktorú dostala ako jednorazové vyrovnanie, neminula ani štvrtinu!

Pobyt v obklopení hôr a jazier Silvii učaroval aj pomohol. Začala sa na svoj dôchodok pozerať z iného uhla pohľadu. Lebo ak môže počítať každý mesiac so sumou vyše 240 eur a niečo si ešte privyrobí v ordinácii na čiastočný úväzok, dôchodok bude fajn.

A určite si bude môcť dovoliť občas aj nejaké ďalšie víkendy v horách, veď celý život rada lyžuje a teraz skúsi aj bežky.