Štátne dôchodkové systémy sú produktom modernej doby. Vo všeobecnosti môžeme vo veľkej časti populácie sledovať záujem ísť do dôchodku čím skôr s čo najvyššou dávkou.
Úlohou dôchodkového systému je poskytnúť pravidelnú finančnú dávku tým ľuďom, ktorých schopnosť pracovať je titulu vyššieho veku natoľko obmedzená, že ich využitie uplatnenie na trhu práce je komplikované alebo nemožné. Štátne dôchodkové systémy sú produktom modernej doby. Ich vznik bol vyprovokovaný najmä rozpadom prirodzenej (rodinnej) dôchodkovej schémy spôsobeným ekonomickospoločenskými zmenami na začiatku 19. storočia.
V nových podmienkach na seba štát čiastočne prebral zodpovednosť za udržanie sociálnej situácie tej časti populácie, ktorá práve titulu vyššieho veku už nebola schopná si zabezpečovať prostriedky na svoju obživu prácou.
V prirodzenej dôchodkovej schéme prestal človek pracovať, keď prestal vládať, rodina mu poskytla, čo mohla, optimálnom prípade všetko to, čo potreboval. Dôchodková schéma bola čisto individuálnou záležitosťou, čo plne zodpovedalo individuálnej povahe procesu starnutia.
Štátne dôchodkové systémy na strane druhej potrebujú pre svoje fungovanie presné prísne pravidlá, najmä čo najvyššiu mieru univerzality uniformity. tohto dôvodu môžu často nevyhovovať konkrétnym potrebám konkrétneho jedinca majú sebe zakódovaný konflikt medzi záujmami klientov dôchodkového systému jeho garanta – štátu.
Vo všeobecnosti môžeme vo veľkej časti populácie sledovať záujem ísť do dôchodku čím skôr s čo najvyššou dávkou. Takýto prístup nebol prirodzenej dôchodkovej schéme možný. Rovnako ani odchod pracovnej sily nebol spravidla jednorazovou záležitosťou, ale dlhodobým procesom podmieneným, okrem iného, aj ekonomickou situáciou danej rodiny.
Relatívne dlhé obdobie existencie štátnych dôchodkových systémov deformovalo prirodzený pohľad na odchod pracovnej sily. Tento jav je práve kontexte procesu starnutia populácie to komplikovanejší.
Vyspelé krajiny vrátane Slovenska majú tendenciu zaraďovať štátom vytvoreným základným dôchodkovým schémam aj dobrovoľné schémy.
Štát sa tak čiastočne zbavuje zodpovednosti za ekonomickú úroveň života svojich občanov období po ukončení ich ekonomickej aktivity. Na oplátku podporuje štát tieto schémy napríklad formou daňových úľav motivuje zamestnávateľov, aby sa na týchto schémach podieľali.