Prečo vznikol tretí pilier

Súbežne s vývojom základného dôchodkového systému sa začali vo svete vyvíjať aj doplnkové dôchodkové schémy. Cieľom bolo poskytnúť účastníkom dodatočné ekonomické benefity a zlepšiť ich ekonomickú situáciu na dôchodku.

Tretí pilier na Slovensku vznikol v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie. Súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 – 2006.

Tretí pilier vo svete

Odchod do dôchodku predstavuje ukončenie alebo obmedzenie ekonomickej aktivity jedinca z dôvodu dosiahnutia vopred dohodnutého dôchodkového veku. Na túto zásadnú zmenu je potrebné sa ekonomicky pripraviť už v období ekonomickej aktivity.

Súbežne s vývojom základného dôchodkového systému sa začali postupne vyvíjať aj doplnkové dôchodkové schémy. Ich cieľom bolo poskytnúť svojim účastníkom dodatočné ekonomické benefity a zlepšiť ich ekonomickú situáciu po odchode do dôchodku.

Najskôr to bola iniciatíva, ktorá sa orientovala na konkrétne typy zamestnancov, napríklad bankových úradníkov alebo na vybrané „nedostatkové“ profesie. Zamestnávatelia mali záujem týchto zamestnancov nielen získať pre výkon daného povolania, ale si ich aj dlhodobo udržať. Aby zvýšili atraktivitu vybraných povolaní, vytvárali pre nich preto osobitné doplnkové dôchodkové schémy. Postupne, aj pod tlakom odborových organizácií, sa začali doplnkové schémy rozširovať na širší okruh zamestnancov. Zásadný zlom sa začína v období, keď si vyspelé štáty začínajú uvedomovať problém so starnutím populácie a vidia, že len základné dôchodkové systémy nebudú dlhodobo postačovať na udržanie želanej úrovne ekonomického zabezpečenia občanov v starobe.

V tomto období sa aj výrazne zvyšuje regulácia, ale aj podpora doplnkových systémov z pozície štátu. Dnes existujú doplnkové schémy asi vo všetkých vyspelých ekonomikách sveta. Niektoré štáty dokonca pristúpili k povinnej účasti v doplnkových schémach pre konkrétne odvetvia alebo celú ekonomiku. Zamestnanec je povinný do doplnkovej schémy vstúpiť a zamestnávateľ je mu povinný prispievať.

Druhou možnosťou je kvázi povinná účasť, keď zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom ponúknuť účasť v doplnkovej schéme a oni sa môžu rozhodnúť, či do systému vstúpia.

Na Slovensku je nateraz účasť v doplnkovej schéme zväčša dobrovoľná pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa. Výnimku tvoria len zamestnanci, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného úradu verejného zdravotníctva do kategórie III. a IV., takzvaní rizikári.

Skutočnosťou je, že zdrojom výrazne vyššej životnej úrovne dôchodcov z vyspelejších krajín sú práve doplnkové schémy. Prostriedky, ktoré si v nich odložili počas pracovnej kariéry, zvyčajne s pomocou zamestnávateľov a podporou štátu, im umožňujú plnohodnotnejšie užívať dôchodok, cestovať a venovať sa záľubám.

Samotné označenie „tretí pilier“ je produktom nedávnej doby. Nájdeme veľa rôznych metodík, ako označovať jednotlivé nástroje na zabezpečenie optimálneho príjmu po odchode do dôchodku. Vo všeobecnosti sa používa „trojpilierová“ schéma. Pravda ale je, že presná definícia jednotlivých pilierov, ako aj ich organizácie a významu sa v jednotlivých krajinách odlišuje. Chápanie jednotlivých pilierov a ich opis je predmetom osobitnej časti.

Tretí pilier na Slovensku

Tretí pilier na Slovensku vznikol v roku 1996 ako doplnkové dôchodkové poistenie, a to zákonom č. 123/1996 Z. z.

Toto doplnkové dôchodkové sporenie bolo, obdobne ako dnes, postavené na vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ a podpore štátu. Nositeľom doplnkovej schémy boli doplnkové dôchodkové poisťovne. Išlo o subjekty „sui generis“, ktoré boli zakladané a kontrolované priamo zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov a príjemcov dávok.

Základom pre získané dôchodkové nároky bol takzvaný dávkový plán. Ide o dokument, ktorý bol súčasťou účastníckej zmluvy a definoval nároky vyplývajúce z účasti na doplnkovom dôchodkovom poistení.

Kontrolu nad ich fungovaním zabezpečovalo ministerstvo práce a ministerstvo financií. V tomto období vstúpili do systému takmer všetci podstatní zamestnávatelia na Slovensku a systém sa začal úspešne rozvíjať. Boli tak položené základy dnes existujúceho doplnkového dôchodkového sporenia.

Súčasnú organizačnú podobu získala doplnková schéma na Slovensku v rámci komplexnej dôchodkovej reformy v rokoch 2003 – 2006. Na základe zákona č. 650/2004 Z. z.

Došlo k transformácii doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti, oddeleniu majetku účastníkov od majetku správcovských spoločností a vytvoreniu viacerých dôchodkových fondov.

Pre účastníkov to znamenalo možnosť lepšieho výberu uloženia svojich dôchodkových úspor do dôchodkového fondu, ktorý svojím investičným profilom lepšie vyhovoval ich investičnej stratégii pri tvorbe dôchodkových úspor. Naďalej zostal ako základný dokument pre definovanie dôchodkových nárokov vyššie uvedený dávkový plán. Dozor a kontrolu nad fungovaním systému prebrala Národná banka Slovenska.

Problémy, ktoré znížili dynamiku rozvoja doplnkového dôchodkového sporenia v nasledovnom období, boli v zásade dva:

1.Nedostatočná prezieravosť účastníkov systému

Pravidelné vyberanie osobných účtov devalvovalo systém na podnikové, krátkodobé sporenie a znižovalo jeho projektovaný vplyv na výšku dlhodobých dôchodkových dávok.

Časť účastníkov uprednostnila okamžitú spotrebu nasporených prostriedkov, čo ich však dobehlo pri odchode do dôchodku, keď stav osobného účtu nemohol poskytnúť adekvátnu dôchodkovú dávku.

2. Pravidelné znižovanie štátnej podpory

Podpora doplnkového dôchodkového systému zo strany štátu sa od jeho vzniku postupne obmedzovala. Nastavené daňové úľavy štát krátkozrako znižoval, až bola v rokoch 2011 – 2014 podpora zo strany štátu na strane účastníkov úplne zrušená, čím sa znížila aj motivácia najmä zamestnancov do systému vstupovať.

Dôsledkom bol znižujúci sa záujem o vstup do tretieho dôchodkového piliera a tým aj znižovanie jeho významu z pohľadu spoločnosti ako celku. Naďalej si však udržal podstatný význam pre účastníkov, ktorí v systéme ostali a sporili si na svoj osobný účet.

Nateraz poslednou zásadnou zmenou systému doplnkového dôchodkového sporenia je novelizácia zákona č. 650/2004 Z. z. z roku 2014.

Zmenou bolo účastníkom umožnené opätovne získať daňové zvýhodnenie na svoje príspevky do doplnkového dôchodkového sporenia.

Pre účastníkov, ktorí do systému vstúpili pred účinnosťou tejto zmeny, je podmienkou získania daňových úľav prestúpiť na nový systém, ktorý vylúčil pôvodné dávkové plány a nároky na dávky zo systému upravil priamo zákonom. Pri tomto prestupe získal účastník nárok na daňovú úľavu vo výške 180 eur ročne.

Účastníci, ktorí vstúpili do doplnkového dôchodkového sporenia po roku 2014, sú automaticky v novom systéme a majú na daňovú úľavu právo priamo za podmienky, že nemajú inú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s dávkovým plánom.

Zmenou bolo účastníkom umožnené opätovne získať daňové zvýhodnenie na svoje príspevky do doplnkového dôchodkového sporenia.

Pre účastníkov, ktorí do systému vstúpili pred účinnosťou tejto zmeny, je podmienkou získania daňových úľav prestúpiť na nový systém, ktorý vylúčil pôvodné dávkové plány a nároky na dávky zo systému upravil priamo zákonom. Pri tomto prestupe získal účastník nárok na daňovú úľavu vo výške 180 eur ročne.

Účastníci, ktorí vstúpili do doplnkového dôchodkového sporenia po roku 2014, sú automaticky v novom systéme a majú na daňovú úľavu právo priamo za podmienky, že nemajú inú zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení s dávkovým plánom.

Na našich webových stránkach využívame cookie súbory, aby sme Vám ponúkli optimálne zobrazenie webovej stránky. To zahŕňa aj spracovanie údajov, ktoré sú potrebné na zobrazenie webovej stránky a jej funkčnosť, ako aj ďalšie nástroje, ktoré sa používajú na pohodlné nastavenie webových stránok. Pre zobrazenie ďalších informácií o cookies prosím kliktnite na Zobraziť detaily, kde sa môžete kedykoľvek dobrovoľne rozhodnúť, ktoré spôsoby použitia cookies chcete použiť/povoliť.
Povoliť všetky cookies Zobraziť detaily