Tretí pilier

Vďaka pokroku v medicíne a rastu životnej úrovne sa v priemere dožívame vyššieho veku ako naši starí rodičia. Tento fakt nás teší a zároveň nám dáva naliehavú otázku, ako budeme žiť na dôchodku.

Odchod do dôchodku je životným míľnikom a sprevádza ho celá škála pocitov od radosti až po obavy z poklesu životnej úrovne. Ak si však rezervu na dôchodok vytvárame systematicky, aj keď v malých krokoch, už vopred, náš pocit istoty sa posilňuje.

Preto je vytvorenie dostatočnej finančnej rezervy základným predpokladom udržania si životného komfortu aj po skončení aktívnej ekonomickej činnosti. Tretí pilier predstavuje dôležitý, bezpečný, efektívny a časom overený systém, ako si zabezpečiť vyšší príjem na dôchodku.

Možností, ako si zabezpečiť dostatočný príjem na dôchodku, je viacero. A dobrovoľné dôchodkové sporenie je dostupné a vhodné naozaj pre každého.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Doplnkové dôchodkové sporenie je efektívnym nástrojom, ako si s pomocou zamestnávateľa a podporou štátu vytvárať vlastné dôchodkové úspory na obdobie, keď už nebudete pracovať.

Príjem, ktorý budete mať z doplnkového sporenia na dôchodok, môže kľúčovo ovplyvniť kvalitu života na dôchodku a prispieť k zachovaniu si životnej úrovne.

Doplnkové dôchodkové sporenie je súčasťou slovenského trojpilierového dôchodkového systému, je dobrovoľné a je financované kapitalizačne.

Príspevky účastníka sú akumulované na jeho osobnom účte spolu s príspevkami jeho zamestnávateľa. Tieto úspory zhodnocuje profesionálny správca, čiže doplnková dôchodková spoločnosť. Po splnení podmienok vznikne účastníkovi nárok na výplatu niektorej z dávok.

Tretí pilier ako dobrovoľný dôchodkový pilier dopĺňa dva piliere poistenia a sporenia na dôchodok. Vo svojej podstate je tretí pilier podobný druhému pilieru, čiže starobnému dôchodkovému sporeniu, pričom tieto dve schémy sa od seba odlišujú dobrovoľnosťou, správou úspor, aj výplatou dávok.

Chcem mať dôchodok 432 eur
každý mesiac a chcem ho poberať 15 rokov.

Čo mám urobiť?

Čím skôr si začnete sporiť, tým lepšie. Vplyv dĺžky sporenia na dôchodok z tretieho piliera je veľmi výrazný!

Takže ako sporiť v treťom pilieri?

Dajme tomu, že pôjdete do dôchodku v 64 rokoch, nasporená suma bude približne 78-tisíc eur a dôchodok z tretieho piliera 432 eur chcete poberať mesačne počas pätnástich rokov.

Začnem sporiť, keď mám 20 rokov

Mesačný príspevok účastníka 20 eur, mesačný príspevok zamestnávateľa 20 eur
Vzhľadom na vek sporenie v indexovom fonde
Dĺžka sporenia 44 rokov

Začnem sporiť, keď mám 34 rokov

Mesačný príspevok účastníka 82 eur, časť môže podľa dohody hradiť zamestnávateľ
Dĺžka sporenia 30 rokov

Začnem sporiť, keď mám 44 rokov

Mesačný príspevok účastníka 171 eur, časť môže podľa dohody hradiť zamestnávateľ
Dĺžka sporenia 20 rokov

Poznámka:

Čas odchodu do dôchodku tohto účastníka bude vo veku 64 rokov, predikcia vypočítaná ako dočasný mesačný dôchodok vyplácaný počas 15 rokov.

UPOZORNENIE:

Vypočítané sumy sú uvádzané v nominálnych hodnotách a sú predikcie podľa zjednodušených parametrov. S uzatvorením účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší výnos doplnkového dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou rovnakého výnosu doplnkového dôchodkového fondu v budúcnosti.

Rozdiely medzi druhým a tretím pilierom

Dobrovoľná účasť, výška príspevkov aj pravidelnosť v sporení.

Ten, kto sa rozhodne pre vstup do tretieho piliera, musí uzatvoriť zmluvu s niektorou z existujúcich doplnkových dôchodkových spoločností, vybrať si konkrétny dôchodkový fond a začať si doň prispievať.

Je dobré, ak si záujemca o vstup do tretieho piliera pred podpisom zmluvy zistí, či jeho zamestnávateľ má podpísanú zamestnávateľskú zmluvu a či prispieva svojim zamestnancom.

Čiastočne odlišná je situácia v prípade zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v kategórii III. a IV., keďže v takom prípade má zamestnávateľ povinnosť prispievať týmto zamestnancom.

Popri daňovej úľave je príspevok zamestnávateľa jedným z najväčších benefitov doplnkového sporenia.
Doplnkové dôchodkové sporenie je nadstavbovou časťou dôchodkového systému.

Príspevky účastníka aj zamestnávateľa sú nad rámec základného dôchodkového poistenia aj sporenia. Prostriedky na osobnom účte sú majetkom účastníka a môžu byť predmetom dedenia.

Dôchodkový systém na Slovensku

To, že sa dožívame vyššieho veku je nepochybne priaznivým trendom, no prináša aj špecifické riziká. Jedným z nich je starnutie populácie.

Populácia starne, rodí sa menej detí a do systému tak vstupuje menej pracujúcich, čo predstavuje záťaž pre štátny dôchodkový systém. Akokoľvek dobré sú ekonomické vyhliadky, spoliehať sa v téme dôchodkového zabezpečenia výlučne na štát, môže byť riskantné.

Viac o dôchodkovom systéme

V súčasnosti je dôchodkový vek určený na 64 rokov tzv. dôchodkovým stropom a je jednotný pre všetkých s výnimkou žien, ktoré vychovali deti.

Demografické starnutie populácie je objektívnym javom, biologické starnutie človeka je individuálnym javom. Štátny dôchodkový systém však potrebuje univerzálnu hranicu „starnutia“.

Hlavným parametrom určujúcim čas odchodu z pracovného trhu je dnes zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku.

Stanovenie veku, keď sa odchádza do dôchodku, je výsledkom celospoločenskej dohody. Základné parametre tejto dohody vychádzajú zo sociálnych tradícií našej krajiny, ekonomických možností dôchodkového systému, hospodárskych a finančných možností redistribúcie medzi generáciami a v neposlednom rade aj z potrieb národného hospodárstva. Proces starnutia populácie a jeho sprievodné javy, výrazným spôsobom menia jednotlivé parametre a vynucujú si tak zmenu uzatvorenej celospoločenskej dohody. Ide o veľmi citlivý proces.

V súčasnosti je dôchodkový vek určený na 64 rokov tzv. dôchodkovým stropom a je jednotný pre všetkých s výnimkou žien, ktoré vychovali deti. Treba si však uvedomiť, že vzhľadom na spomínaný vyšší vek dožitia a tým dlhší čas poberania dôchodku a klesajúci počet pracujúcich, ich neskorší vstup na trh práce je takýto stav dlhodobo neudržateľný.

Téma veku odchodu do dôchodku je spoločensky mimoriadne citlivá a pri úvahách o možnej zmene je potrebné zohľadňovať viacero parametrov. Výsledok musí vyplývať z celospoločenskej dohody a vychádzať pritom zo sociálnych tradícií našej krajiny, ekonomických možností dôchodkového systému, hospodárskych a finančných možností redistribúcie medzi generáciami a v neposlednom rade aj z potrieb národného hospodárstva.

Ako fungujú tri piliere dôchodkového systému?

Tri piliere

Súčasný dôchodkový systém Slovenskej republiky je postavený na trojpilierovej štruktúre.

I.pilier

Prvý pilier je založený na princípe sociálnej solidarity a tvorí najväčšiu časť dôchodkových dávok

II.pilier

Sporiteľ si na osobný účet odvádza časť prostriedkov povinného sociálneho poistenia. Automatický vstup do druhého piliera platí pri vstupe na trh práce, pričom do dvoch rokov sa sporiteľ môže rozhodnúť o zotrvaní. Pre osoby mladšie ako 40 rokov je vstup do druhého piliera dobrovoľný. Po uzavretí zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení je účasť v druhom pilieri povinná.

III.pilier

Tretí pilier je dobrovoľný, vstúpiť doň môže každý občan od veku 18 rokov kedykoľvek počas aktívneho pôsobenia na trhu práce. Sporenie vrátane príspevkov zamestnávateľa je vlastníctvom sporiteľa a tvorí doplnok k štátnemu dôchodku, čím zvyšuje štátnu dôchodkovú dávku.

Viac informácií o dôchodkových pilieroch

Prvý a druhý pilier spoločne tvoria základný dôchodkový systém. Tretí pilier tvorí doplnkovú časť dôchodkového systému.

Hlavnou časťou dôchodkového systému Slovenskej republiky je povinné dôchodkové poistenie I. pilier, financované priebežne a upravené zákonom. Priebežné financovanie zabezpečuje redistribúciu financií od pracujúcich k poberateľom dôchodkových dávok. Princípom tohto systému je medzigeneračná a sociálna solidarita. Zjednodušene možno povedať, že pracujúce deti platia svojim rodičom a vyššie príjmové skupiny obyvateľov platia viac.

Systém dôchodkového poistenia generuje najväčšiu časť dôchodkových dávok. Preto je a bude najdôležitejšou časťou dôchodkového systému. Práve priebežné financovanie je najviac citlivé na pomer medzi pracujúcimi a príjemcami dávok. Jeho finančná stabilita je ohrozovaná súčasným negatívnym demografickým vývojom.

Ďalšou zložkou dôchodkového systému je starobné dôchodkové sporenie II. pilier.

Ide o „kvázi“ povinný systém. Účasť v druhom pilieri je síce dobrovoľná, ale vstupom doň sa stáva povinnou. Podstatou starobného dôchodkového sporenia je presmerovanie časti odvodov Sociálnej poisťovni na osobný účet sporiteľa alebo sporiteľky vo vybranom dôchodkovom fonde. Od typu vybraného fondu potom závisí, ako budú tieto prostriedky zhodnocované. Po odchode do dôchodku sa vypláca doživotná dávka.

Výhodou zavedenia druhého, kapitalizačného piliera je zmena spôsobu financovania dôchodkov. Prostriedky odvedené na osobné účty sporiteľov sa nepoužívajú na výplatu dávok existujúcich dôchodcov, ale sú adresne určené na dôchodok konkrétneho sporiteľa, či sporiteľky. Zvyšuje sa tak odolnosť dôchodkového systému voči negatívnemu pôsobeniu demografického vývoja. Posilňuje sa tiež zásluhovosť jedinca na úkor znižovania miery solidarity.

Prvý a druhý pilier spoločne tvoria základný dôchodkový systém. Z pohľadu výšky dávky (miery náhrady) má základný dôchodkový systém poskytnúť dôchodcom dávky vo výške umožňujúcej primeranú životnú úroveň. Podľa medzinárodných konvencií by dôchodkové dávky (miera náhrady) mali v priemere predstavovať minimálne 40 percent príjmu pred odchodom do dôchodku.

Doplnkovú časť dôchodkového systému tvorí doplnkové dôchodkové sporenie III. pilier. Na rozdiel od prvých dvoch ide o dobrovoľný štátom podporovaný systém postavený na účasti zamestnanca a prípadnom príspevku jeho zamestnávateľa. Štát tým prenáša časť zodpovednosti za životnú úroveň počas poberania dôchodku na svojich občanov. Motivuje ich k tomu formou daňových úľav.